Úvodná informácia
Táto informácia je určená pre ľudí, ktorí majú záujem robiť niečo pre seba. Mnohí z Vás možno zistili, že nemôžu zmeniť svet, ani ľudí okolo seba.
Jediné čo môže človek reálne zmeniť, to je zmeniť seba.
Na to, aby človek mohol riadiť druhých, potrebuje silu, ale na to, aby mohol niečo urobiť so sebou, potrebuje skutočnú moc (staré čínske príslovie).
Čo je duchovnosť (bez mystifikácie)? Duchovnosť, to je keď obvyklé veci robíme neobvyklým spôsobom. To je možnosť zoznámiť sa zo subjektom – už tisícky rokov tomu hovoria zoznámiť sa so sebou.
Ale na začiatku každý potrebuje pohľad inštruktora, trénera z vonku. Každý športovec, šachista, žiak už od školy má trénera alebo učiteľa.
Subjekt to je človek.
A subjekt má k dispozícii tri inštrumenty. Telo, vedomie a psychickú energiu. To je to isté ako auto s tromi pedálmi, ale za volantom sedí vodič, ktorý sa o svoje auto vie postarať. Inak môže presedieť celý svoj život na zadnom sedadle autobusu, a to ešte s hlavou naspäť.
Človek (subjekt) patrí trom prírodám. Ako vieme, prírodu ovládajú živly, nejaké nadľudské sily, a príroda má zákony, ktoré fungujú bez rozdielu, bez toho, aby človek o nich vedel.
Môžeme kľudne povedať, že vládnu zákony, ktoré sú nad človekom, človek ich však môže poznať a používať vo svoj prospech.
V čom je problém? Problém je v tom, že sme to od prírody dostali zadarmo, a to individuálnosť, osobnosť a podstatu a preto si to nevážime. “Auto“ sme dostali zadarmo. Ale príroda si to všetko, čo nám na nejakú dobu dala, vezme späť. Zostane iba subjekt.
- Svoje biologické a fyzické telo sme dostali od biologickej prírody. Fungujú tu zákony od narodenia až do smrti pre všetko živé. Máloktorý človek vie s tým nádherným telom, ktoré dostal niečo reálne urobiť. Väčšina ľudí je s ním nespokojná.
- Naša osobnosť patrí sociálnej prírode. Urobilo ju MY – spoločnosť. Matka, otec, učiteľka, škola, dedko, babka, štát, atď... O každej osobnosti je možné povedať, že je „TAKÁ“. A keď je taká, tak je možné ju riadiť. A reguluje a manipuluje každý každého. Keď sme sa podarili ako výrobok spoločnosti, tak je to výborné, spoločnosť využíva to, čo do nás vložila. Spoločnosti to vraciame.
A keď sa výrobok nepodarí – to sa pri výrobe stáva, tak čo sa dá opraviť sa opraví, čo sa nedá opraviť, sa zlikviduje.
Ako keby na nás MY (spoločnosť) robila neustále nejaké pokusy. Koľkým režimom sme ako spoločenské vlastníctvo do tejto doby už patrili?
- Naša podstata patrí duchovnej prírode. Opäť tu vládnu zákony, ktoré sú nad človekom. Väčšina ľudí ani nevie, že má podstatu – kde je? Na čo je? Dá sa vôbec na niečo použiť? Má to vôbec nejaký zmysel? Prečo?
Jediné, čo patrí mne, je SUBJEKT,
to je ten, čo má sedieť za volantom.
Je to moje JA.
Subjekt je to ohnivko, ktoré všetko spája do jedného celku. Všetko v nás – celé naše hospodárstvo.
Keď sa na človeka pozrieme z pozície ľudstva – tak ľudstvo je nesmrteľné, ale môj život raz skončí. Život pôjde ďalej, ale ja už nebudem medzi živými. Čo som ja sám pre seba urobil? Čo som urobil-la pre druhých, to je jasné – to je tiež časť môjho života.
To čo v nás hľadá je aj to, čo hľadáme.
Jediný človek, ktorý potrebuje seba som JA, nikto iný. Ostatní vo väčšine prípadov potrebujú len moju produkciu a funkcie, práve preto je to dôležité len pre mňa a za celú námahu dostanem len seba pre seba.
Na to je Škola. Škola nám dáva k dispozícii jasný návod – jasné inštrukcie, metodiku, ako sa správne starať o svoje “auto“, aby išlo tam, kam chcem ja. Najskôr je to návod pre začiatočníkov, potom návod pre pokročilých na používanie veľkolepého hospodárstva, ktoré mi patrí. Keď sa to všetko naučím a správne používam svoje hospodárstvo, tak sa môžem stať hospodárom – vodičom.
Hospodár s láskou spravuje a používa to, čo mu bolo zverené do hospodárstva, svoje telo, svoje vedomie, svoju psychiku, svoju individuálnosť, svoju osobnosť, svoju podstatu.
A keď už bude hospodár a keď už bude jedinečné unikátne nedeliteľné JA, potom je možné hovoriť o duchovnosti. Prajem Vám veľa radosti pri osvojovaní si hospodárstva, ktoré Vám potenciálne patrí. A skutočne záleží len na Vás, či ho využijete. Teraz v tomto čase, v tomto mieste a práve medzi týmito ľuďmi, medzi ktorými žijete, pretože to je sloboda, po ktorej všetci niekde vo svojej subjektívnej realite túžime. Sloboda vodiča skvelého automobilu, ktorý ide tam, kam potrebujem.