Režisér
Igor Nikolajevič Kalinauskas začal skúšať svoje režisérske umenie ešte počas štúdia na Štátnej divadelnej škole „Ščukina“. Od začiatku profesionálnej kariéry, hľadal možnosť realizácie dvoch ideí: túžba po vlastnom divadle a rozpracovanie unikátneho systému prípravy hercov. Od roku 1970 do roku 1984 pracoval ako režisér v Astrachane, Ordžonikidze, Minsku, Viľňuse a iných mestách.
Pracujúc s profesionálnymi hercami, režisér „Nikolajevič“ pokračoval vo vytváraní svojho systému, využívajúc najnovšie výskumy z oblasti psychológie, vlastné pozorovania a skúsenosti divadelných pedagógov. Na profesionálnej scéne sa jasnými príkladmi úspešného spojenia režiséra a pedagóga stali predstavenia. „Aréna“ od I. Fridberga a „Fenomény“ od G. Gorina v Štátnom Ruskom dramatickom divadle vo Viľnuse.
No nech si akokoľvek režisér „Nikolajevič“ vážil možnosti a prednosti profesionálnej scény, pri najmenšej príležitosti sa vracal k myšlienke vlastného divadla. Tak sa zrodili divadelné štúdia v Daugapilise, Kaluge, Viľňuse a Kyjeve. Predstavenia „Drak“ od Švarca, „Španielske zábavy“ od Tirsa de Molina, „Tak prečo nie sme vo Vittenbergu?“ na motívoch tragédie od Shakespeara „Hamlet“ je možné plným právom nazývať nielen predstaveniami, ktoré režíroval Igor Nikolajevič ale Divadlom Igora Nikolajeviča