Prax v našej Tradícii
Skutočný Učiteľ – to je most z Teritória do Priestoru.
Tvorivosť vo Viere – to je most z Priestoru do Teritória.
Abu Silg
Vibračné a dynamické meditácie majú unikátnu vlastnosť. Všetky meditácie slúžia ako mostík na prechod z teritória do Priestoru, ale iba vibračné a dynamické meditácie prenášajú z teritória do Priestoru aj telesnosť t.j. fyzické a biologické telo. Toto je jeden z najdôležitejších momentov, ktorý sa týka praktík v našej Tradícii. Hľadáme také cesty, ktoré umožňujú preniesť do Priestoru aj telo.
.
Ide o to, že most je nutné postaviť z dvoch strán. Z priestoru do teritória, to sú texty Tradície a z teritória do Priestoru to je v našom prípade ZIKR. ZIKR a ľubovoľná tvorivosť, ktorá je svedectvom Ducha. Toto svedectvo môžeme nazvať ZIKR – Pozemské Hry Kozmického Rozumu. (v ruskom origináli ZIKR to je zemnye – pozemské, Igry – Hry, Kosmiceskovo – kozmického, rozumu – rozumu).
Po tomto moste môžeme prejsť, s celou svojou vtelenosťou, zapájajúc aj svoju telesnosť. Ak je také želanie premiestniť sa do Priestoru a žiť tam. Pri tom sa často deje nasledovné: človek sa dostáva do Priestoru, páči sa mu tam, niečo tam spoznáva, potom sa vracia do takzvaného každodenného života, a tam mu nemusí byť až tak dobre. Ide o to, že ak človek, ktorý sa vracia na teritórium a udržuje spojenie so zdrojom sily, tak JA zostáva v Priestore Tradície, a jeho telo na teritóriu, vtedy je všetko v poriadku. Ale ak ste sa vrátili na teritórium bez spojenia so zdrojom sily a prosíte o trošku sily, (a na teritóriu všetka sila patrí MY), tak čo vám môžu odpovedať? „Dáme, samozrejme, že dáme, no najskôr sa zmeň, pretransformuj sa, spoznaj sa. Preto tí, ktorí túžia nájsť kompromis, musia pochopiť, že kompromis neexistuje. Nie je možné sa modliť k niekoľkým Bohom súčasne. Nie je možné meniť zdroj sily, pretože meniac zdroj sily, meníte aj hospodára tejto sily. Na teritóriu je hospodárom sily MY. A za útek od MY, za hranice stajne, sa musí platiť. V priestore je zdroj sily určený vždy pre JA. Tam ste nezávislí, okrem toho, že ste seba ohraničili určitým objemom priestoru, ktorým je Tradícia.
Čo sa mení ak konáte na teritóriu silou Priestoru? Vaše konanie ohraničuje rezonancia s realitou, pretože všetko prejavené je ohraničené. Ohraničené čím? Úlohou, zámerom - tým čo robíte. Ako sa to bude podľa zákona rezonancie vyvíjať nie je dopredu úplne jasné. Ako dlho to bude trvať z pohľadu konvenčného času tiež nie je dopredu známe. Garancia je iba v jednom, že prebývate v Priestore a uchovávate rezonanciu s realitou.
Takýmto spôsobom, vás postupne prax privádza k úplnému otvoreniu sa v realite. Realita v plnom objeme nemôže byť zrealizovaná prejaveným, to znamená vami konkrétne. Prebývanie v priestore je totálne, odstraňuje individuálne JA, a privádza k dematerializácii. Z pohľadu individuálneho samouvedomenia to je smrť. Preto je človek na teritóriu ohraničený takovosťou, ktorá sa formuje zo sociálneho tlaku, sociálnej histórie, podporuje sa sociálnou sugesciou a javí sa kódom prístupu k sile MY. Symbolom tejto sily sa zvyčajne javia Peniaze, Moc, Sláva.
Keď začína človek konať v priestore tak je tiež ohraničený. Čím je ohraničený? Je ohraničený Vierou, misiou, vtelenosťou.. Je to kód prístupu k energii reálneho konania. Odmena spočíva v tom, že pociťuješ seba tvorcom, prežívaš sa ako tvorca a realizuješ sa v tom. Iba energia reálneho konania umožňuje uskutočňovať reálne konania v realite, meniac parametre odsúhlasenej reality - MY. Znamená to, že nato aby si mohol konať v realite, je potrebné byť prejaveným z priestorovej reality do urobenej reality. A prejaveným je možné byť cez vieru, cez misiu, cez to akú úlohu alebo zámer riešiš za pomoci svojej vtelenosti.
Takýmto spôsobom sa situácie Priestoru a Teritória odlišujú absolútne rozdielnymi zdrojmi sily. A systém koordinácie je tiež absolútne rozdielny. V urobenej realite systém koordinácie, systém sociálnej orientácie je vždy spojený predovšetkým so štruktúrou sociálnej pyramídy a v priestorovej realite systém orientácie je spojený predovšetkým s Celkom. Sú to absolútne rozdielne jazyky. Je prirodzené, že život toho, kto je na ceste, kto chce postaviť tento most a po tomto moste prejsť z Teritória do Priestoru – to je príbeh oslobodenia JA, rozpojenie sa s takovosťou - samo sebou sa rozumejúcimi normami a hodnotami - vytvorenie subjektu, ako ideálneho riadiaceho systému, ďalej rozpojenie sa so subjektom a umiestnenie svojho JA do bodu koordinácie reality. JA ako znak na toku reality.
To je na jednej strane a na druhej strane, život na trhovisku života ďalej pokračuje. Ďalej pokračuje postupné osvojenie si svojho zdroja sily, svojho systému koordinácie a osvojenie umenia odreflexovávať a likvidovať následky sociálnej sugescie, sociálneho tlaku, to znamená pokusov vrátiť ťa späť do MY. Preto vo všetkých takých technológiách skúsenosť priviedla k tomu, že je prijaté hovoriť nie o misii ale o slúžení. V našej Tradícii je vo všeobecnosti misia slúžením. Slúženie Tradícii, to je dobrovoľný výber. Výber pracovať, prebývať na trhovisku života.
Ešte jeden moment, ktorý si vyžaduje neustálu pozornosť – je to rozdiel v rýchlosti procesov. Celá urobená odsúhlasená realita je postavená na zastavovaní procesov. Rýchlosť konvenčného času a rýchlosť času prežívania v Priestore sa značne odlišuje jeden od druhého. Preto pružnosť a mobilnosť v priestorovej realite je veľmi dôležitá. V mnohých sufijských tradíciách sa toto vytvára tým, že človek prechádza z jednej situácie do druhej, kým sa nenaučí byť slobodným v každej z nich, to znamená neprilepeným k svojej takovosti.
Svedectvom takéhoto niečoho je život Rumiho. V našej Tradícii sa táto praktika odráža v tom, že človek musí byť pripravený v ľubovoľný moment zmeniť svoj život v súlade s novým uvedomením. Alebo s novým impulzom. Nasmerovanosť je spojená s úlohou, ktorú si pre seba prijal. Úloha vytvára nasmerovanosť. No pri pohľade na túto nasmerovanosť z urobenej-odsúhlasenej reality, to môže vyzerať ako nikam nenasmerované, chaotické konanie až do okamihu objektivizácie zámeru.
Bol som dlhý čas považovaný za sociálne neúspešného človeka a potom, ako keby zrazu som sa stal úspešný. Ale pre mňa sa nič nezmenilo. Ako som išiel k realizácii zámeru, tak som aj išiel dovtedy kým som zámer nezrealizoval - zobjektivizoval. A sociálna realita sa menila – raz neúspešný, raz úspešný, raz blázon, raz dobrodruh – toto je vec sociálnej reality. Pamätať si a byť vnímavý, to je to najťažšie v ľudskom tele. Mnoho energie a síl je potrebné venovať svojmu vnútornému priestoru a ako náhle sa v ňom objavuje niečo zjavne cudzie, treba ihneď konať. Ak prichádza impulz a nemôžem sa dvihnúť zo stoličky, znamená to, že som obrástol škebľami, projekciami, a preto je treba čo najrýchlejšie vyčistiť loď, lebo rýchlosť lode bude čoraz menšia a menšia.
O živote.
Prvý následok našej viery je ohraničenie vo vzájomnom pôsobení s ľuďmi. Nie je možné urobiť človeka závislým na sebe, dokonca ani v láske. Slúžiť milovanému je možné, ale dávať možnosť, aby milovaný slúžil tebe nie je možné. Je to veľmi zložitý moment. Je to zložitý moment hlavne pre lídrov a „gurujúce“ subjekty. Dokonca to platí aj vtedy, ak na základe vášho slúženia druhým, vám sadnú na krk a budú vás poháňať. Taká je Božia láska.
Druhý následok našej viery. V ľubovoľnom momente je nutné byť pripravený stratiť všetko, čo máš v danom momente času. Nič nie je vlastníctvom. V ľubovoľný moment času si pripravený zmeniť formálnu časť života v súlade s potrebami rezonancie. Ak realita hovorí, zahoď všetko a choď doľava, ty odhadzuješ všetko a ideš doľava. Potom hovorí: stoj a choď späť, tak ideš. Jediné čo sa javí tvojim vlastníctvom, to je zámer. Je potrebné, aby si si ho pamätal pri akýchkoľvek zmenách. Z pohľadu ľudí teritória je toto všetko „veľmi zvláštne“.
Okrem toho do praxe vchádza aj pravidlo: nie sú žiadne ohraničenia na vchode. Jedným z najjasnejších prejavov tohto pravidla je – všetci sme si rovní - ak to neprotirečí zámeru. Ale tlieskať vám za to nikto nebude. Za to, že pre vás neexistujú ani vaši ani naši.
To, že nie sú ohraničenia na vchode označuje, že poznanie môže prísť v ľubovoľnej forme. „A vy taký duchovný čítate bulvárnu literatúru? Aj, aj aj!!! A pozeráte sa na takéto filmy? Oj, Oj... Áno pozerám, áno čítam. Niekedy je v nich mnoho duchovného, na prvý pohľad skrytého a ezoterického. Veď to Ja pozerám a nie My. To Ja vidím a nie My. Ja sedím pri televízore, prepínam programy, na niektorých sa zastavujem a niekto môže povedať – aká to je duchovnosť, veď pozerá telku. Reklamu! Počúva rapp! Rozpráva sa s hlupákmi. S ľuďmi, ktorí si nezaslúžia jeho pozornosť! Vždy je okolo mnoho ľudí, ktorí presne vedia v čom sa „cár-báťuška“ mýli a chcú mu veľmi pomôcť. Nie sú ohraničenia na vchode – to znamená, že nie sú škaredí ľudia, že nie sú nesprávni ľudia, nie sú nepravdiví ľudia, to znamená, že toto je človek, a toto je jeho život. A to nie je jedno a to isté. A nie je správny život, jediný správny, akýkoľvek človek má právo žiť tak, ako chce. A veriť v to, v čo chce, alebo neveriť v nič.
Ale za to na východe, ste ohraničení v konaní Zákonom Tradície. Preto mnohé nemôžete robiť ani meniť. Toto aj je dobrovoľné samoohraničenie samého seba na východe. Práve toto sa javí vierou, ktorá vám dáva možnosť používať zdroj sily, ktorý dáva energiu reálneho konania. Ak to neberiete do úvahy, tak prísun energie, ktorá umožňuje reálne konať v realite sa zmenšuje. Tak sa aj učíme. Tak ako všetci na úrovni vtelenosti – cez plusy a mínusy. Ale pre nás je plus a mínus – pribudnutie energie reálneho konania v realite, alebo úbytok energie reálneho konania. Všetko zjavné je ohraničené. Zjavné v Priestore Tradície je tiež ohraničené. Ohraničenosť na vchode oslabuje vaše nástroje, vašu vtelenosť, pretože začínate poškodzovať bázovú pamäť. Rozrušujete sa ako celok. A ohraničenosť na východe vám dáva možnosť byť človekom Tradície. Človekom, ktorý žije na trhovisku života a realizuje postulát, ktorý nie je len v našej tradícii – byť v tomto svete no nie z tohto sveta. Sami chápete, že toto je vec dobrovoľná, a preto vás nikto nútiť nebude.
Rozdeľújúc – neprerušuj, spájajúc – nezmiešavaj. Možnosť navštíviť realitu Priestoru v našej praxi je možné napríklad cez Školu Zikra, ktorá stavia most z urobenej reality do Priestoru a naše texty stavajú most z Priestoru do urobenej odsúhlasenej reality.