Kedysi ľudia vedeli, že Zem je plochá a že má okraj. Bolo nebezpečné chodiť na kraj. Ale dnes ľudia vedia, že Zem je guľatá, že je to guľa, ktorá krúži spolu s inými planétami okolo Slnka.
Ako má žiť človek, ktorý vie, že sa narodí a zomrie, že je ohraničený možnosťami života svojho tela?
Aký má vzťah taký človek k nekonečnému svetu?
Ľudia nevedia čo robia. Vo svojom prvotnom strachu malého človeka sa začali ohradzovať od tohto obrovského sveta, aby to nebolo až také strašné. Viem o sebe, že som taký, každý deň sa dívam do zrkadla a tak sa poznávam, tak poznávam aj iného človeka.
Veľmi sa potešíme, keď sa stretávame so starými známymi, po dlhej dobe a počujeme od nich: „Ja som ťa hneď spoznal, ty sa vôbec nemeníš!“. Hurá, to je výborné, nemením sa, to je radosť, to je šťastie!
A zamysleli ste sa niekedy nad tým z čoho sa tak tešíme? Máme radi stabilitu, nemennosť, je to zálohou bezpečnosti. A nech tak je na veky vekov.
Nech sa svet nemení, nech je rozdelený. Všetko okolo bude bezpečné a stabilné.
Zastav sa chvíľa, aká si krásna!
No vo veľkej časti sveta, v ktorom žijeme, nastala tichá, nezvratná revolúcia.
Svet vecí ustúpil svetu procesov.
Statický, známy, garantovaný, neživý Svet, sa zmenil na Svet, ktorý sa neustále a rýchlo mení. A vopred nie je úplne jasné, ako sa zmení.
A vôbec nezáleží na tom, či ja ako jednotlivec s tým súhlasím alebo nie.
A tu vzniká otázka. Budem sa prispôsobovať meniacemu sa Svetu alebo v tomto Svete budem tvoriť svoj vlastný život? Budem žiť svoj život, alebo budem iba prežívať?
Cesta prispôsobovania je známa. Človek je veľmi dobrý špecialista na vytvorenie si vlastného, osobitného Sveta, kde sú hranice, ktoré sa určujú záujmami, okruhom priateľov, teritóriom, za hranice ktorého sa dostaneme veľmi zriedka.
Dokonca aj to okno do Sveta, ktorému dnes hovoríme televízia, sa prijíma nie ako okno, ale ako plátno Pinocchiovho otca Karla, na ktorom je namaľovaný oheň. Ale nie je to oheň skutočný.
Vzniká otázka, je s tým možné niečo urobiť? Ako prejsť zo sveta vecí do sveta procesov?
Kde začať?
Je treba začať so zmenou vzťahov k okolitému svetu. Pokúsme sa ho uvidieť nielen na ploche ako svet, ktorý je rozdelený a oddelený rôznymi hranicami a teritóriom.
Pokúsme sa ho uvidieť ako celok, ako objem, ktorý je spoločne vzájomne zviazaný.
Pozrime sa na to ako na priestor.
Ako na priestor, ktorý je jeden, jediný, ktorý je zaplnený mnohým.
Z toho vyplýva, že nič neexistuje iba tak samo o sebe.
Vieme o tom alebo nie – všetko je vzájomne spojené – informačne, fyzicky, energeticky.
Zaplnené je to mnohým. Označuje to, že toto vzájomné konanie sa deje cez rôzne formy živého a neživého, toho čo je vidieť a nie je vidieť, vedomé a nevedomé.
Ako môžeme byť efektívni, keď sme ohradení od okolitého sveta rôznymi stenami, plotmi?
Je to možné.
Je to možné za pomoci metodiky diferencovaných funkčných stavov – DFS, ktorej autorom je profesor psychológie Igor Kalinauskas.
Diferencované – to sú rôznorodé, odlišné, ktoré je možno určiť, opísať a osvojiť si.
Funkčné – tzn. konkrétne, za pomoci ktorých môžeme konať, byť efektívni.
Stavy – to je naladenie, nastavenie prežívaní a zvučaní.
Za pomoci tejto metodiky Vám už nehrozí, že si pokazíte sviatok, keď vám vašu dobrú náladu bude chcieť prekaziť nálada zlá.
Už sa nebudete musieť na silu nútiť do práce..
Jednoducho použijete, naberiete, vôjdete do potrebného stavu a budete mať dostatočnú energiu, aby ste urobili to, čo chcete.
Čo doporučujeme?
Doporučujeme nástrojový prístup.
Naše vnímanie začína byť orientované na priestor a nie na teritórium. Túto úlohu budeme riešiť tak, že sa začneme na seba pozerať ako na vlastníka -hospodára troch nástrojov, ktoré boli človeku dané od narodenia, a ktoré sú pre neho veľmi potrebné a dobré.
No ako z toho vyplýva, málo kto ich efektívne využíva.
Túto koncepciu budeme nazývať JA-koncepcia, alebo nástrojová koncepcia samého seba.
Máme tri nástroje: telo
vedomie
psychickú energiu
Čo môžeme za pomoci týchto nástrojov robiť?
Samozrejme, že telo je pre nás veľmi dôležité a je potrebné sa naučiť s ním správne zaobchádzať. Je potrebné pred neho postaviť úlohy, ktoré chceme aby plnilo a začať ho trénovať.
Vedomie. Máme skúsenosti, ako premeniť túto prírodnú danosť na nástroj. Učia nás hovoriť, hovoríme rôznymi jazykmi, máme pamäť, trénujú nás ako chápať, ako čítať, ako rozmýšľať, ako nerozmýšľať o nepotrebnom. Vedomie si zapamätá piesne, básne, recepty. Zapamätáme si všetko. A môžeme aj zabudnúť.
Môžeme nájsť hranice svojho vedomia? Môžeme ho urobiť tak, aby plnilo požiadavky, ktoré sú pred neho kladené?
Psychoenergetika. Toto je sféra prežívaní, prežívaní emócií, pocitov, nálad. Vzniká tu najviac otázok. Ale nikto nepochybuje, že niečo také v každom z nás je. V každom z nás sú emócie, nálada, prežívania...
Je to spojené s energiou. Tejto energie je niekedy veľmi veľa a niekedy jej niet. Cítime a uvedomujeme si, že závisíme od nejakých síl, o ktorých takmer vôbec nič nevieme. A práve preto s tým nevieme ani takmer nič urobiť. Cítime, že naša nálada sa mení na základe nálady okolia, okolitých ľudí, okolitých situácii. Vieme, že hudba, ľudia, miesta, vplývajú na náš stav z tej lepšej alebo horšej stránky. Zisťujeme, že sme závislí.
Ako je možné riadiť svoje stavy?
Je ľahké povedať - upokoj sa, drž sa, ver si. Ale ako to urobiť, to už je zložitejšie. Tento psychoenergetiký nástroj je predurčený na spoznanie sveta prežívaní.
Budeme ho volať DFS – diferencované funkčné stavy.
Čo tu je veľmi dôležité?
Je dôležité urobiť krok z teritória do priestoru, pretože sme zvyknutí na všetko čo je na. Na stole, na podlahe... na podlahe je milovaný gauč, sadáme si na stoličku, na gauč, na podlahe je stolík, na stolíku televízor. A neustále premiestňujeme veci na.
Je potrebné prejsť do nového sveta. Do priestoru. Vychádzame z bytu, kde predtým bolo všetko na a vchádzame späť do priestoru. Do priestoru bytu, do priestoru domu kde žijete, do priestoru práce, do priestoru auta, do priestoru mesta. Do priestoru.
Ďalší krok, ktorý je potrebné urobiť - vedieť byť v dialógu. Vedieť sa dohovoriť.
Čo nám tu ponúka DFS? Po prvé, v dialógu je veľmi dôležitá rovnoprávnosť zúčastnených strán. Po druhé, v živom dialógu je dôležité, aby sme našli tretieho. Niečo, čo je významné a objektívne existujúce pre zúčastnených. A iba vtedy ak je tretí – ako keby spoločný dáždnik - sa môže rozvinúť otvorený a slobodný rozhovor.
Ďalší moment, nutný pre dialóg je rezonancia.
Čo to je za záhadnú substanciu?
Je to technický názov psychologického pojmu empatia. Umenie pocítiť emočný stav druhého človeka bez slov a objasnení, cez prežívanie.
Toto veľmi dobre vedia robiť deti. Mama je podráždená - dieťa plače. Doma je mier a pokoj - spokojné a veselé dieťa sa hrá so svojimi hračkami.
Môže sa dohovoriť človek s človekom a priestorom?
Áno, je to možné. Je to možné za pomoci jazyka stavov. Aj na to slúži metodika DFS. Umožňuje efektívne vzájomné pôsobenie medzi človekom žijúcim v priestore a priestorom, v ktorom žije. Samozrejme, že je pritom potrebné sa ešte naučiť vedieť zapojiť do priestoru.
Zapojenie sa do priestoru sme nazvali rytmus.
Rytmus – tak budeme volať zvučanie priestoru, ktorého stav chceme pocítiť.
Všetko rôznorodé zvučanie môže byť opísané ako priestor činnosti.
Abeceda rytmov
čo prijímaš z priestoru - čo vysielaš do priestoru?
Rytmus B
Tichý park v centre veľkého mesta. Uličky, zelená trávička, vtáčiky spievajú. Pozrite sa, pozrite sa ako celá rodinka veveričiek skáče po dreve. Rodičia učia malé veveričky preskakovať z vetvičky na vetvičku. Na hladine neveľkej rieky plávajú pracovité kačky. Slnko svieti na celú túto krásu, len z času na čas sa skrýva za podivuhodné oblaky. Ľudia na lavičkách okolo rieky sa ticho rozprávajú, pospávajú očarení týmto tichom, čítajú. Sadnete si na voľnú lavičku. Jemný vánok sa pohybuje po korunách stromov a hrá príjemnú melódiu, ktorej rozumie len on sám. Myšlienky vo vašej hlave sa akosi upokojujú, pomaly sa spájajú jedna za druhou – už neskáču, ale nesú sa ako večne meškajúci vlak a tečú ako rieka vo vode. V spoločnom toku života.
Nepochybujem, že ste v mojom rozprávaní nielen uvideli ale aj pocítili zvučanie priestoru, v ktorom sa odohrával príbeh, priestor, ktorý rodil toto rozprávanie, ktorý v nás vyvolával pocit neprerušovaného živého toku.
Práve preto, na jazyku stavov, takýto aspekt prijatia priestoru sme označili ako rytmus toku, rytmus živého a pre jednoduchosť funkčného použitia sme ho nazvali rytmus B. Kľúčové slovo – „život″.
Rytmus C
Ako dobre. Len čo som zapol v aute rádio, hneď tam hrali fantastický koncert - veselá hudba, rytmická, ide sa veselšie a tak ľahko sa šoféruje v prúde áut. Situácia na ceste je jasná a prehľadná. Zrazu sa objavila nečakaná myšlienka: neskočím do fitka, už som dávno nebol?! Je čas sa trochu rozcvičiť. Veď všetko stíham.
A toto už je celkom iný obraz. Vyvoláva úplne iné spomienky, asociácie, pocity. Cítite sa nabitý energiou na konanie, prichádzajú vám veľmi presné, dôsledné idei a spôsoby ich realizácie. Chce sa vám pracovať a to hneď teraz, nechcete nič odkladať. Situácia je pre vás jasná a určená.
Takýto aspekt prijatia priestoru sme označili v jazyku stavov ako množstvo diskrétnych objektov a kvôli jednoduchosti funkčného používania sme ho nazvali rytmus C. Kľúčové slovo – „bod″.
Rytmus D
Z nepochopiteľných dôvodov je strašné keď chodíte po tmavom, pustom lese. Je hrozné prechádzať sa okolo rozvalených domov. Zrazu, z ničoho nič, nechcete zájsť do dvora, ktorý už dávno poznáte.
Je ťažké byť dlho v nemocnici.
Je ťažké, zložité, nachádzať sa na mieste ťažkej nehody alebo tragédie.
A aké je strašné, keď vôjdete s dobrou náladou do obchodu a vychádzate z neho už nahnevaný, nazlostený, podráždený a ešte ste aj nič nekúpili. A ešte viac sa hneváte, že sa nemôžete zbaviť tejto zlej nálady.
Takýto priestor vám je možno takisto známy. Stretávame sa s tým čo v nás vyvoláva bolesť, podráždenie, hnev, smútok atď. To je tiež časť priestoru v ktorom žijeme a nemôžeme ho ignorovať. A preto je veľmi dôležité chápať o čom taký priestor hovorí – keď počujeme také zvučanie – bolestivé, agresívne, smutné – ako odpovedať na takúto správu.
Tento aspekt prijatia priestoru na jazyku stavov sme označili ako deštruktívny, rozrušujúci a kvôli jednoduchosti funkčného použitia sme ho označili ako rytmus D. Kľúčové slovo – „rozpad″.
Rytmus A
Ležíte na lúke, na tráve. Nad vami nie je nič iné len čisté modré nebo. Všetky starosti a nepokoje sa postupne rozpustili v tomto nekonečnom nebi, myšlienky utíchli, telo takmer stratilo hranice, nachádzate sa medzi nebom a zemou, a pociťujete sa ako časť nekonečnej modrosti a nekonečného sveta. Je tak dobre! Iba ja a Vesmír.
Nepochybujem, že takéto podobné prežívanie je známe každému z vás. Môžeme ho nazvať prežívaním spolupatričnosti k nekonečnému svetu, v ktorom máme to šťastie žiť.
Práve preto na jazyku stavov sme tento aspekt prijatia priestoru označili ako rytmus nekonečna a kvôli jednoduchosti funkčného použitia ako rytmus A. Kľúčové slovo – „vesmír″.
Jazyk stavov
Na to, aby sme si mohli osvojiť jazyk stavov, sú potrebné dva návyky:
- Naučiť sa vstupovať do rezonancie so svetom.
- Osvojiť si jazyk tohto sveta.
Kde je zdroj energie?
Sú tri zdroje energie.
- Zdroj vitálnej energie – prvá úroveň aktivity.
- Zdroj emočnej energie – druhá úroveň aktivity.
- Zdroj mentálnej energie – tretia úroveň aktivity.
A je ešte štvrtý zdroj energie – je to taká práca psychoenergetického nástroja, pri ktorom všetky tieto úrovne aktivity sú zastúpené rovnocenne a v rovnováhe.
Ohnivá energia, ohnivý kvietok
Tu vzniká problém formy, konštrukcie nástroja. Takého nástroja, ktorý nie je obyčajným nástrojom ale je to nástroj psychoenergetický. Tu sme použili archetypický obraz ohnivého kvietku.
Prečo ohnivého kvietku? Preto - lebo oheň a ohnivá energia umožňujú riešiť dve úlohy:
- riadiť psychoemočnú sféru a psychoenergetický tonus.
- nepremiestňovať v tele, na základe koncentrácie, krv do nejakých bodov, čo sa deje pri autogénnom tréningu. V tomto kontexte ide o pocit pálenia, ktorý pociťujeme povedzme vtedy, keď páli slnko.
Proces horenia nie je cudzí ľudskému organizmu, pretože v ľudskom organizme neustále prebieha proces okysličovania a proces okysličovania to aj je proces horenia v určitom zmysle.
Práve preto je potrebné začiatok tréningu robiť pod dozorom skúseného inštruktora alebo trénera, ktorý má špeciálnu prípravu. Nakoľko u každého začiatočníka môžu vznikať rôzne vedlajšie pocity a efekty, ktoré je potrebné gramotne vysvetľovať a objasňovať – čo s tým treba robiť.
DFS – to je technológia činnosti.
Na to, aby sme túto technológiu činnosti mohli efektívne využívať je potrebné, aby sme realizovali úlohy, ktoré si pred seba kladieme v aktívnej pozícii. DFS nám pomôže vyriešiť problémy ako vo vnútornom, osobnom, tak aj sociálnom živote. Je veľmi dôležité niečo chcieť, mať nejaký svoj zámer, zmysel.
No môže sa stať, že ešte nevieme čo chceme, nemáme svoj zmysel – tak za pomoci metodiky DFS sa je možné naučiť aj chcieť chcieť. To znamená byť v aktívne pozícii.
Zároveň nám metodika DFS umožňuje používať to, čo väčšina ľudí v tomto svete nepoužíva ako svoj nástroj a to – psychickú energiu, ktorú už dávno ľudia pomenovali slovom - duša. Duša ako energia na realizáciu činnosti.
Prečo nežijeme opierajúc sa o dušu? Duša v tomto kontexte je priestorovým orgánom. Je to miesto cez ktoré pociťujeme. Toto miesto nie je konkrétne lokalizované. Ale podľa tradícií je prijaté priväzovať tento orgán k duchovnému srdcu.
Duša je priestorový orgán ako aj všetko čo má vzťah k nášmu mozgu, k vyššej nervovej sústave.
Toto je emočná inteligencia.
Naša vyššia nervová sústava reaguje aj na slabé vzájomné pôsobenia, ktoré existujú v priestore, no ktoré je pomerne zložité objasňovať slovami, nakoľko každý človek, prijíma do svojho priestoru každú sekundu štyri miliardy bitov informácie. No svojim vedomím spracováva len dve tisíc bitov za sekundu. Ako vidíte je to veľmi málo.
Prijatie cez dušu je neobvyklé, pretože ľudia sa prestali o ňu opierať.
Opierajúc sa o dušu – tak žijú deti. Približne do troch rokov svojho života. V tomto období deti všetko totálne prežívajú.
Vo väčšine prípadov sa stáva to, že v tomto období deti aj prechádzajú silnou duševnou bolesťou a tento systém priestorového prijatia reality sa blokuje.
Práve za pomoci ohnivej energie a metodiky DFS je možné sa týchto starých blokov zbaviť, pretransformovať, premeniť a veľmi efektívne začať používať tento energetický a emočný nástroj vo svojom živote, byť efektívny.
Čo to znamená konkrétne? Konkrétne to znamená, že na všetko čo chcem alebo si prajem, môžem vo svojom vnútri nájsť energiu a za pomoci svojej energie zrealizovať vo vonkajšom živote všetko, čo chcem.
Toto je možnosť kontaktu s vnútornou podstatou človeka.
Kurzy DFS
Na kurzoch DFS sa naučíte pracovať s trojcentrovou energetickou konštrukciou, ktorú v tejto metodike voláme ohnivý kvietok. Zároveň sa naučíte pracovať so svojim vedomím a podvedomím, naučíte sa zastavovať vnútorný dialóg, meniť vzťah k minulosti, naučíte sa sile koncentrácie a relaxácie.
Podrobnejšie sa o celej metodike dozviete na úvodnej prednáške, o konaní ktorej vás budeme informovať na našich stránkach.
Kontakty:
Praha
Marie Kubová +420 603 280 489
Lucie Středová +420 602 451 498
Jihlava
Jarka Puchnerová +420 737 520 007
Žďár nad Sázavou
Vierka Straková +420 732 733 367
Žilina
Andrej Schronk +421 915 839 919